Legenda o víle Dudinke
Za vlády cisára Marca Aurelia sa na územie dnešných Dudiniec dostali rímske légie pod vedením vojvodcu menom Aquillius. S vojvodcom prišiel aj jeho malý syn Decimus. Rimania si tu postavili tábor. V jednu noc mal Aquillius zvláštny sen. Snívalo sa mu o krásnej neznámej dievčine, ktorá vylieva z pohára na hlavu Decima vodu, pričom sa mu prihovorila.
Ráno našiel vojvodca synov stan prázdny. Aquillius dal prehľadať tábor, avšak márne. V tábore sa syn nenachádzal. V tom si spomenul na veľký mesiac, ktorý pravdepodobne volal jeho syna preč.
Keď ho otec hľadal, prišiel až na miesta, kde zo zeme vyvierali teplé pramene. Z teplých vôd vychádzal čudný zápach. Práve tam v močarinách objavil telo svojho mŕtveho syna. Nad ním sa skláňala víla z jeho sna. Povedala otcovi o príchode Decima a tom, že jeho syn stále žije. Vojvodca zdvihol bezvládne telo do náručia a nasledoval vílu. Víla sľúbila, že pomôže oživiť Decima, ale len pod jednou podmienkou. Žiadala prepustiť zajatcov. Keď Aquillius súhlasil a odovzdal svoj meč víle ako dôkaz, že sľub splní, víla pokropila chlapca živou vodou a ten náhle ožil. Keď sa Aqullius vrátil do tábora, dal ihneď prepustiť zajatých Germánov.